janopalo

Keď mi dnes manželka po návšteve zubného lekára povedala, že zubný strojček pre nášho syna nás vyjde na 1700 eur, a to plná cena je 4000, tak som si uvedomil, že nedodržiavanie Ústavy SR sa ma ešte nikdy tak bezprostredne nedotýkalo. Vybavovať si spotrebný úver len z dôvodu, aby som zabezpečil zdravie pre svoje dieťa, je ako precitnúť sa v zlom sne. Cena pritom nie je konečná.

Viem, zubné lekárstve je najšpinavším biznisom v zdravotníctve, napokon, pri prvej návšteve sme lekárovi nechali 15 eur len za to, že synovi vložil svoje dva prsty do úst, ale táto suma prekonala všetky moje očakávania. Pre priemerne zarábajúcu rodinu to znamená, že namiesto západov slnka na letnej dovolenke bude hľadieť synovi na zuby. Taký mierny odhad. To by však nebolo to najhoršie – zdravie je predsa dôležitejšie ako dovolenka, hoci aj to more má pozitívne zdravotné účinky. Lenže čo má bežný slovenský občan povedať, keď každomesačne prispieva odvodmi na bezplatnú lekársku starostlivosť, ktorú mu garantuje Ústava SR. Liberáli povedia, že práva jednotlivca stoja nad právami spoločnosti, a preto ľahko budú obhajovať túto platbu tým, že ide o nadštandardnú starostlivosť. Lenže zdravie je zdravie a principiálne sa nedá jeho vymedzenie zúžiť na choroby, ktoré sú životohrozujúce.

Tak prenikavo v tejto súvislosti vyvstáva myšlienka životopisného filmu Trumbo, ktorý bol aj nominantnom v boji o tohtoročné Oscary, ale vôbec nie prekvapivo sa nedostal do distribúcie slovenských kín. Ide totiž proti dobrému obrazu kapitalizmu a v jeho medziach uplatňovanej demokracie. Ak ste ešte film Trumbo nevideli a trpíte amerikanofilstvom, prísne vám tento film neodporúčam. Ale nie je to snímok, ktorý hovorí o nejakom konflikte vtedajších USA a Ruska, venuje sa jednotlivcovi. Na čo najviac poukazuje, to je spravodlivosť a solidarita. Že tieto dva, dnes veľmi sprofanované pojmy, by mohli pripomenúť aj skratku jednej z našej politických strán? Ja viem, sloboda tam chýba, ale aká sloboda je možná, keď si zubný lekár vypýta doplatok za zubný strojček vo výške 1700 eur. Spravodlivosť a solidaritu si predstavujem inak a moja predstava sa najviac blíži socialistickému videniu sveta. Pri dnešnom egoizme jednotlivcov naprieč všetkými spoločenskými triedami však tí, ktorí ťahajú za nitky kapitálu, nemajú problém presvedčiť masy, mysliac tým azda aj na väčšinu, že presne toto je ten najlepší model spoločnosti.